Veľký čínsky múr
Veľký čínsky múr je starý systém opevnenia, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou. V dnešnej podobe bol vybudovaný za dynastie Ming v období od konca 15. storočia do začiatku 17. storočia. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované už v dávnejších dobách. Múr sa tiahne v dĺžke 6 700 km; východný začiatok má v Šan-chaj-kuan (山海关, Shanhaiguan) pri morskom zálive Po-chaj v provincii Chen-pej na hraniciach vlastnej Číny aMandžuska, končí ďaleko na západe pri Ťia-ju-kuan v provincii Kan-su na pokraji púšte Gobi, v miestach, kade cez roztrúsené oázy kedysi pokračovala západným smerom Hodvábna cesta. Múr v niektorých úsekoch prebieha v niekoľkých líniách a vytvára odbočky (započítané do celkovej dĺžky), na iných miestach je naopak prerušený.
Dejiny
Prvý Veľký múr bol postavený za vlády Prvého cisára, zakladateľa epizodickej dynastie Čchin. Na stavbu bolo nasadených státisíce ľudí, predovšetkým zajatcov a trestancov. Nebolo to budovanie z ničoho, ale skôr prepojenie už existujúcich úsekov opevnení postavených za čias Obdobia Bojujúcich štátov v 5.-3. storočí pr. K.. Tiahol sa omnoho severnejšie, než dnešný múr a zachovali sa z neho iba nepatrné ostatky. Aj nasledujúce dynastie budovali vo väčšej či menšej miere obranné múry na severnom pomedzí. Dnešnú podobu získal múr za dynastie Ming, kedy bol prebudovaný do veľkorysých rozmerov s použitím trvanlivých materiálov (kameň, pálené tehly). Múr pochopiteľne nemal za úlohu odraziť masívny útok nepriateľského vojska, ktoré by hradby dokázalo preliezť, jeho úlohou bolo sťažiť polokočovným kmeňom ich lúpežné nájazdy do vnútra impéria.
Pamiatková ochrana
Od roku 1987 je Veľký čínsky múr zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Napriek tomu je ochrana múru doteraz nedostatočná; v odľahlejších miestach sa rozpadáva a dochádza k rozoberaniu na stavebný materiál. Zreštaurované a turisticky sprístupnené sú len niektoré menšie úseky.
Konštrukcia a vybavenie
Oddávna zaužívaným spôsobom budovania opevnení v Číne bolo udupávanie zeminy po tenkých vrstvách do pripraveného bednenia. Takto vytvorené veľmi pevné jadro bolo potom obmurované. Stavebný materiál bol rozmanitý. Blízko Pekingu boli pri budovaní Veľkého múru používané vápencové kamene, inde granit a pálené tehly, v závislosti na miestnych zdrojoch. Veľký múr sa obvykle tiahne v ťažko dostupnom teréne po hrebeňoch hôr. Parametre stavby sú rôzne - opevnenie z mingskej doby má pri päte šírku okolo 7 až 8 metrov, v korune okolo 5 metrov a dosahuje výšku 6 až 10 metrov. Vnútri múra sa nachádzajú spojovacie chodby a skladovacie priestory. Každých niekoľko sto metrov je múr zosilnený vežami, ktoré slúžili ako pozorovacie a signálne stanovištia, skladištia zbraní a v prípade núdze aj ako útočisko obrancov. Celkový počet veží sa odhaduje na 25 000. Vo väčších odstupoch boli budované kasárne, zásobovacie skladištia a veliteľstvá. K predávaniu správ o pohybe nepriateľa používali strážne hliadky dymové signály. Napríklad v mingskom období znamenal jeden dymový signál počet 100 nepriateľov, dva signály 500, tri signály cez 1 000 nepriateľských bojovníkov.