Koloseum

Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. V súčasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade Neronovho Zlatého domu (domus aurea Neronis) na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši. V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba asi 2/3 pôvodnej stavby, poškodenie zapríčinili zemetrasenia a rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry. 

Dejiny

Rozkaz na jeho vybudovanie dal cisár Vespasianus roku 72, dokončili ho za cisáraTita roku 80. Ďalšie vylepšenia boli uskutočnené počas vlády Domiciána.Na stavbe pracovali prevažne Židia zajatí a prevezení z Judei po potlačení židovského povstania a zničení Jeruzalema. Pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. V roku 404 po Kr. boli gladiátorské zápasy zakázané, takže sa už nekonali, v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. V 13. storočí bola budova premenená na pevnosť. Od 15. storočí slúžila budova ako kameňolom - kamene z Kolosea sa použili na výstavbu Palazzo Venezia, Palazzo della Cancelleria a Baziliky Sv. Petra. PápežBenedikt XIV. v 18. storočí ťažbu kameňa ukončil tak, že budovu zasvätil kresťanským mučeníkom, ktorí tu údajne zahynuli. K budove sa viaže slávne proroctvo, ktoré v 8. storočí vyslovil Beda Venerabilis: Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet.

Štruktúra 

Vysoké je 48 m s obvodom vyše pol kilometra a osi jeho elipsovitého pôdorysu merajú 188m a 156 m. Malo 80 vchodov a zároveň východov. Postavili ho zo sivoružových travertínových kvádrov spojených železnými skobami a základy zapustili do hĺbky 9 metrov. Pod arénou sa skrýval systém podzemných chodieb so šachtami a výťahmi pre divoké zvieratá. Pôvodne bolo celé obložené mramorom a na vonkajšej strane malo na druhom a treťom poschodí 80 arkád ozdobených sochami, jeho horný kraj lemovali takisto sochy.

Pôvodne malo kapacitu 45 000 až 50 000 divákov. Diváci sedeli alebo stáli na štyroch terasách. Najurodzenejší sedeli v predných radoch, boli tam lóže pre cisársku rodinu a šesť miest pre uctievané rímske kňažky - panny vestálky. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby.